Mäta pieporná

Vytrvalá bylina 30-90 cm s ostro zúbkovanými listami, štvorhrannou stonkou (typické pre Lamiaceae), kvety svetlofialové v koncových klasoch.

Mäta pieporná je hybridom medzi mätou vodnou (Mentha aquatica) a mätou klasnatou (Mentha spicata) — ako prvá ju opísal anglický botanik John Ray v roku 1696. Dnes sa pestuje po celom miernom svete; najväčšími producentmi mätového oleja sú USA, India a Maroko. Na Slovensku rastie len kultúrne — divoká mäta klasnatá ju zastupuje pri potokoch.

• · silica s mentolom (35-45%) a mentónom
• · flavonoidy
• · rozmarínová kyselina

Tradične pri tráviacich ťažkostiach, plynatosti, kŕčoch v bruchu, miernej nevoľnosti. Inhalačne pri nádche, externe pri bolesti hlavy (čelo, spánky).

EMA HMPC uznáva tradičné použitie pri miernej dyspepsii, plynatosti a syndróme dráždivého čreva (enterosolventné kapsule).

„Egypťania nachádzajú stopy mäty v hroboch z 1000 pred n. l. — používala sa pri obradoch aj v kuchyni."

• 1Latinské meno Mentha pochádza z gréckej mytológie — nymfa Minthē bola milenkou boha Háda. Žiarlivá Persefona ju premenila na rastlinu, ktorú každý šliape — preto mäta najlepšie rastie pri cestách.
• 2Mäta je jediná bylinka uvedená v Biblii (Matúš 23:23) ako desiatok, ktorý farizeji platili.
• 3Stredoveké kláštory mali "mätové záhradky" — vôňa odpudzovala myši aj hady. Pápež Karol Veľký nariadil pestovať mätu v každom kláštore.
• 4Aktívna látka mentol stimuluje receptor TRPM8 — rovnaký ako studený vzduch — preto mäta "studí" aj keď je teplá.
• 5V Maroku je sladký mätový čaj symbolom pohostinnosti — odmietnuť tri šálky je urážka hostiteľa.