Šalvia lekárska

Polokrík 30-70 cm. Listy podlhovasté, sivozelené, husto plstnaté, zvráskavené. Kvety modrofialové.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis) pochádza z hornatých oblastí severného Stredomoria — Dalmácia, Albánsko, južné Taliansko. Tam dnes rastie aj divoko na vápencových stráňach. Na Slovensku sa pestuje len kultúrne v záhradách — divoké druhy (Salvia pratensis) ju nahrádzajú.

• · silica (tujón, gáfor, cineol)
• · triesloviny
• · flavonoidy
• · rozmarínová kyselina

Tradične na kloktanie pri zápale ďasien a hrdla, pri nadmernom potení (najmä menopauzálnom). Aj pri miernych tráviacich ťažkostiach.

EMA HMPC uznáva tradičné použitie pri miernych zápaloch v ústach a hrdle (kloktanie) a pri excesívnom potení.

„Hippokrates v 4. storočí pred n. l. spomína šalviu ako liek pre staršie ženy — odtiaľ povera, že "kto pestuje šalviu, ten vládne aj svojej žene." (Stredoveké francúzske porekadlo.)"

• 1Latinské Salvia z lat. salvare = "zachrániť, liečiť". Stredoveké príslovie znelo "Cur moriatur homo cui Salvia crescit in horto?" — "Prečo má zomrieť človek, v ktorého záhrade rastie šalvia?"
• 2V dalmátskej kuchyni je šalvia nezbytná pri pečení baranieho mäsa — nielen ako korenie, ale aj pre tráviace účinky pri ťažkom mäse.
• 3V starovekej Číne bola európska šalvia vzácnejšia ako čínsky čaj — Holanďania v 17. storočí ju vymieňali za čaj v pomere 4 šálky čaju za 1 šálku šalvie.
• 4Aktívna látka tujón v silici môže pri vysokých dávkach spôsobiť kŕče. Preto sa šalvia pri vnútornom použití má dávkovať obozretne. Tujón obsahuje aj absint a touja.
• 5V tradícii rómska komunita dáva sušený šalviový list do peňaženky — "aby zarábala." Etnobotanická štúdia z roku 2018 ukázala, že tento zvyk je rozšírený od Balkánu po Iberský polostrov.